Súkromná stredná odborná škola SD Jednota Šamorín sa po rokoch opäť vrátila do projektového diania programu ERASMUS+. V dňoch 6. – 19. septembra 2026 sa dvanásť našich žiakov zúčastnilo krátkodobej vzdelávacej mobility v Alghere na Sardínii. Dňa 19. septembra sa spolu s riaditeľom školy a zástupcom riaditeľa vrátili na Slovensko s množstvom nových skúseností, zážitkov, poznatkov a spomienok.
Za týmito dvoma týždňami však stojí oveľa viac. Tri roky práce, príprav, hľadania riešení, prekonávania prekážok, zodpovednosti a vytrvalosti. A predovšetkým jeden človek.
Mgr. Krisztina Horváthová.
Človek, ktorý stál pri zrode nášho príbehu. Človek, ktorý mu veril a ktorý spolu s vedením školy krok za krokom smeroval k tomu, aby sa myšlienka stala skutočnosťou. Tri roky pracovala neúnavne, svedomito a zodpovedne. Hľadala riešenia, prekonávala prekážky a napriek všetkým okolnostiam vytrvala až do úspešného schválenia projektu.
Bola to práve ona, kto tomuto projektu dal srdce.
Aj vďaka nej sa mohli naši žiaci vydať na cestu, ktorá nebola iba cestou do zahraničia. Bola príležitosťou pracovať v novom prostredí, získavať odborné skúsenosti, spoznávať inú kultúru, stretávať nových ľudí a zároveň objavovať vlastné schopnosti, možnosti i hranice.
Za týmto príbehom však treba vidieť aj niečo, čo sa do projektových dokumentov nezmestí. Vzájomnú dôveru, úctu a rešpekt. Súhru životných udalostí a okolností, vďaka ktorým sa ľudia niekedy stretnú v správnom čase a dokážu spolu vytvoriť niečo hodnotné. A možno aj vieru v Dobro, ktorá bola počas celej tejto cesty spoločným menovateľom.
Cieľ bol od začiatku jasný – dať našim žiakom skúsenosť a zážitok, ktorý ich posunie ďalej, rozvíjať ich odborné i osobnostné kompetencie a pomôcť im vyrásť na mladých ľudí, ktorí budú pre svojich budúcich zamestnávateľov spoľahliví, tvoriví a pripravení na život. Rovnako dôležité bolo vytvoriť pre partnerskú organizáciu zmysluplný priestor na spoluprácu a vzájomnú spokojnosť.
Krisztíne však patrí naše poďakovanie nielen za prípravu projektu. Patrí jej najmä za to, ako sa počas celej mobility venovala našim žiakom.
Počas dvoch týždňov v Alghere nebola iba koordinátorkou či organizátorkou. Bola dušou projektu a pre našich žiakov našou sprievodkyňou na ceste k zážitku. Bola pri nich počas práce, povzbudzovala ich, pomáhala im zvládať náročné chvíle a dokázala si medzi nimi vytvoriť prirodzenú autoritu i dôveru.
Všímala si ich silné stránky, ale aj ich slabosti. Zaujímala sa nielen o to, ako pracujú, ale aj o to, ako sa cítia, čo prežívajú a čo potrebujú. Vedela sa s nimi rozprávať o práci, ale aj o živote. Vedela povzbudiť, keď bolo treba, a zostať nablízku aj vtedy, keď niekto sklamal. Ani v takých chvíľach svoju pozornosť neodvrátila.
Pretože za každým žiakom videla predovšetkým mladého človeka, ktorý má svoju hodnotu a ktorý potrebuje dostať príležitosť rásť.
Možno práve toto je najkrajšia časť celého príbehu.
Nie samotný projekt. Nie počet dní. Nie kilometre medzi Šamorínom a Algherom.
Ale ľudia, ktorí sa na tejto ceste stretli.
A keď sa 19. septembra na letisku v Alghere lúčila so žiakmi, povedala vetu, ktorá vystihuje viac než mnohé slová tohto poďakovania. Lúčila sa vraj „s vlastnými deťmi a blízkymi“.
Bolo v tom niečo veľmi prirodzené a zároveň silné. Po dvoch týždňoch spoločnej práce, starostlivosti, rozhovorov, radostí, starostí a každodenných situácií sa z pracovnej povinnosti stalo niečo osobnejšie – vzťah založený na dôvere, rešpekte a ľudskosti.
A preto chceme dnes verejne povedať:
Mgr. Krisztina Horváthová, ďakujeme Vám.
Ďakujeme za tri roky Vašej práce, vytrvalosti a zodpovednosti. Za energiu, čas a nasadenie, ktoré ste tomuto projektu venovali. Za to, že ste sa nevzdali, keď cesta nebola jednoduchá. Za dôveru, ktorú ste si získali u našich žiakov a ich rodičov. A predovšetkým za to, že ste v celom projekte nikdy nestratili zo zreteľa to najdôležitejšie – človeka.
Ďakujeme Vám, že ste stáli pri zrode nášho príbehu, dali projektu srdce, stali sa jeho dušou a boli človekom za príbehom nášho ERASMUS+.
A že ste boli našou sprievodkyňou na ceste k zážitku, na ktorý naši žiaci ani my len tak nezabudnú.
Za našich žiakov, ich rodičov, vedenie školy a kolegov Vám patrí naše úprimné, úctivé a láskavé ĎAKUJEME.
S úctou,
riaditeľ školy a zástupca riaditeľa